A pamätáte sa ako...? Už je to 20 rokov!

„A pamätáte sa ako...“:

• ...nám dával Jano Seszták ranné písomky z ovládania sortimentu a premeny jednotiek, na naše ťaháky pod stolom a ako niektorí kvôli tomu v noci ani nespali?
• ...sme prekladali tovar na benzínke, keď kamión nevošiel na Zádielsku?
• ...som niesol v Škode 120 našich nemeckých majiteľov a oni zo zadného sedadla skonštatovali: „Podstatné je to, že to jazdí...“?
• ...jeden náš kolega, ktorý nosil balíky na poštu priniesol stále zvyšné peniaze, aj keď sme mu vždy dali presne?
• ...imidžovo sme vyzerali s našimi prvými mobilmi?
• ...sme na prvej výstave v Nitre sami skladali stánok viac dní ako trvala samotná výstava?

-->

Prečo pracujem v SOS electronic?

• Martin Brestovič
  produktový špecialista, 4 roky v SOS
  Pretože som tu chcel pracovať (vedel som, kam idem) - kvôli výbornému pracovnému prostrediu (ľudia, podmienky) a zároveň možnosti robiť v odbore, ktorý ma baví už od základnej školy (narodil som sa so spájkovačkou v ruke :-)).
• Ladislav Rybár
  manažér IKT, 19 rokov v SOS
  Pretože jadro kolektívu baví robiť obchod a firma podporuje iniciatívu a neštandardné kreatívne riešenia. Mňa baví realizovať ich nápady, nasadzovať nové technológie a ponúkať vlastné myšlienky na podporu nášho biznisu.
• Martina Bortáková
  špecialista pre on-line marketing, 12 rokov v SOS
  Ľudský prístup a sťaby "rodinné" zázemie, podpora rastu a rozvoja zamestnancov.

Užitočné linky:

Napísali o nás:

• Centrálny sklad SOS má ku všetkým svojim zákazníkom blízko
• Ušetrili ste mi mesiac vývoja alebo zmena je v ľuďoch
• Kvalitná podpora ušetrí zákazníkom čas aj peniaze

SOS electronic na Facebooku:

• www.facebook.com/soselectronic.sk

1. apríla 1995 o 7:30 vstúpilo 10 ľudí do pracovných priestorov novovzniknutej slovenskej SOS electronic. Aj napriek nespočetnému množstvu prekážok videli predovšetkým cestu. Cestu, ktorá nás aj teraz vedie k spoločným úspechom. Vy, naši zákazníci, už 20 rokov dotvárate náš sortiment súčiastok, my dotvárame Vaše elektrotechnické výrobky. O tejto ceste sme porozprávali s piatimi 100%-nými „pamätníkmi“ a vzniklo toto netradičné hromadné interview.

1994 - strategické rozhodnutie v K2...

Kedy, kde, prečo, ako a s kým to teda začalo? Začalo to výstupom v K2. Nie, nepomýlil som sa, v K2 a nie na K2... (smiech Jana Sesztáka). Tak sa volá reštaurácia, kde som na našom klasickom koncoročnom stretnutí svojich kolegov zaskočil návrhom. Dosť bolo sľubov, ktoré sme kvôli „zvláštnym“ postojom nášho vtedajšieho zamestnávateľa k podnikaniu, nemohli našim zákazníkom splniť. Skúsme začať niečo nové, vlastné... Počiatočné prekvapené výrazy tváre, začalo postupne striedať „ÁNO“. Oslovil som nemeckých majiteľov SOS-ky v Brne, ktorú som poznal z výstav a začali sa niekoľkomesačné administratívne prípravy. Založenie s.r.o-čky, priestory, tovar, vybavenie kancelárie. A K2 nás sprevádza celým naším príbehom, je to najčastejšie používané slovo u nás interne. Veď kto by si bol na začiatku pomyslel, že budeme mať vo firme informačný systém s názvom K2?

Čo bolo v tej dobe najťažšie?

(Pozn. redakcie - tu sa už rozhovorili aj kolegovia z predaja, nákupu a produktového manažmentu). Paradoxne, možno by to dnešní začínajúci podnikatelia nechápali, ale hlavným problémom nebolo „kde nájsť zákazníkov“. V tom čase boli relatívne uzavreté hranice, súčiastky sa nedovážali ľahko. Mnohí zákazníci nám vraveli, že sme ich doslova zachránili v ich podnikaní. Prevzali sme na seba jazykové, dovozné a finančné bariéry.

My sme skôr museli prekonávať interné prekážky. Nemali sme softvér, museli sme si ho navrhnúť sami a na mnohé veci sme používali T602. Na Slovensku v podstate nefungovali špedičky tak ako dnes. Tovar sme si nosili sami na poštu, či robili vlastný rozvoz k zákazníkom. A raz týždenne sme si chodili vlastnou dodávkou po tovar do Nemecka. Práca v sklade bola namáhavejšia, nemali sme žiadne štítky a čítačky. Na začiatku sme urobili investíciu do jednej váhy a jedného počítadla odporov. Mimochodom od majiteľov sme pred 20 rokmi dostali mikrovlnku, ktorá sa ešte aj teraz denne používa v našej firemnej jedálni :-)

Čo bolo najväčším míľnikom v histórii SOS?

Jednoznačne internet. Ten zmenil a stále mení zásady fungovania predaja. Vtedy hľadal zákazník informácie v katalógu, na výstavách, volal nám do firmy. Dnes je jeho prvou voľbou Google :-) Vedeli ste, že sme boli jedni z prvých na Slovensku s vlastným e-shopom na webe? Mnohí zákazníci si teraz určite s úsmevom spomenú na svoje obavy, či ho používať, či mi naozaj príde takto objednaný tovar...

Ďalšími míľnikmi boli určite prvý katalóg, nová budova, rozhodnutie o centralizácii SOS electronic europe a vybudovaní centrálneho skladu v Košiciach. Košice sa stali centrálou pre pobočky v 6 krajinách a momentálne obsluhujeme zákazníkov z 93 krajín sveta. Určite je míľnikom aj vstup do EU, uľahčenie obchodovania pre nás ale na druhej strane aj konkurenciu. Na náš trh vstúpili aj globálni finančne silní distribútori a my sme sa museli prispôsobiť novej situácii. Z katalógového distribútora sme sa stali špecializovaným, viac zameraným na in-design a priemyselnú výrobu.
Mimochodom, stále sa snažíme byť priekopníkmi a všetko nové je pre nás zároveň aj míľnikom. Urobili sme prvý slovenský katalóg elektronických súčiastok, boli sme medzi prvými firmami s vlastným webom, ako prví sme ponúkli pomoc zákazníkom aj v bezplatnej propagácii ich produktov cez eCube.

A čo by ste urobili inak?

V prvom rade nič neľutujeme. Aj prvé a aj nasledujúce facky od zákazníkov boli a budú potrebné. Za tie sme Vám, zákazníci, vďační! Nikdy nezabudneme, ako sme takmer hodinu jednému zákazníkovi ukazovali súčiastky, ospevovali jeho technické parametre a on po tej hodine povedal, že ich nepotrebuje, lebo nevyrába také zariadenia. Odvtedy sa snažíme stále najprv počúvať a potom hovoriť.

Ja (Jano Seszták) by som ale jednu vec možno urobil inak. Nebál by som sa viac investovať do nových ľudí. Prijímali sme nových zamestnancov až keď boli tí existujúci preťažení a to nás brzdilo v raste. Teraz sa už snažíme vopred naberať a vychovávať nových ľudí. Veď kvalitní ľudia, to je to najcennejšie!

A ako vidia SOS-ku jej dlhodobí zamestnanci vtedy a teraz?

Vtedy sme boli jedna síce malá ale silná rodina. Asi sme viac držali spolu. Nepotrebovali sme smernice, nikomu nebolo potrebné vravieť, čo má urobiť, alebo aby to vôbec urobil. Skrátka to sám od seba urobil. Sami sme si vyfakturovali, nabalili a aj odniesli na poštu. Tým netvrdíme, že teraz je to až tak radikálne inak. Stále nám všetky návštevy tvrdia, že sme veľmi rodinne založená firma a že nám závidia pracovnú atmosféru a medziľudské vzťahy. Ale viete, už sme rozdelení na oddelenia, skrátka viac ľudí potrebuje pravidlá, smernice, normy... Asi by sme inak neprežili svoj rast. Je iné keď má firma 10 alebo aktuálnych 64 zamestnancov.
A mnohokrát sme rodinou aj skutočne. Máme medzi nami páry manželské aj začínajúce a dokonca už máme medzi zamestnancami aj ich potomkov. Takže nastupuje ďalšia generácia SOSíčat :-)

Zákerná otázka na záver - Koľko produktových značiek máte v portfóliu?

Takže, jeden, dva, 4D Systems, ..., dvadsaťosem, dvadsaťdeväť, Apacer, Attend, ... tristošesťdesiat, Quectel, ..., TE Conectivity, ..., sedemsto, ..., hotovo: sedemstodeväťdesiat :-)